Kdo si

Kdo jsi? II. (SasuSaku)

23. června 2014 v 12:46 | SasuKe



Vešel do místnosti a všiml si, že je vzhůru. Pomalými klidnými kroky přešel k posteli a přejel ji pohledem. Byla opravdu hezká, to musel uznat, jenže jeho dívky v tomhle ohledu nikdy moc nezajímaly. "Jak se cítíš? Nebolí tě nic?" Začal ji zasypávat otázkami a pozorně si ji prohlížel, jestli není ještě někde zraněná, nebo si nějak neublížila, když se snažila posadit. Chvíli přemýšlel, jestli ji má poslat pryč, až bude v pořádku, nebo jí dovolit chvíli zůstat, ale nakonec tyhle otázky odsunul na později. Teď ho zajímalo, co se mohlo stát. Protože holku v bezvědomí nenajdete každej den

Do izby vstúpil mladý muž približne rovnako starí ,ako ja. Zastavil sa vedľa postele a začal ma prepaľovať svojimi očami,ktoré boli krásne, ako tá naj temnejšia noc. Jeho vlasy mali rovnakú farbu ,vzadu ich mal ,ako keby naježené. Vyžarovalo z neho niečo veľmi zvláštne čo sa nedá ani slovami opísať. O chvíľku spustil na mňa milión otázok a ja som sa snažila aspoň niektorú z nich zachytiť aby som mu mohla na ne odpovedať. Zhlboka som sa nadýchla a pokúšala som so svojich úst vypustiť aspoň nejakú súvislú vetu no hlas sa mi zadrhol no o chvíľku to prešlo . Ako ťažko sa mi odpovedalo trieštenie hlavy nechcelo prejsť ...no o pár sekúnd sa z mojich úst ozvalo.

,,Dá sa to len ma všetko bolí.´´ ,,Mám pocit ,ako keby sa moja hlava ,mala rozletieť na miliardu kúskov.´´ Bolestivo som sa za ňu chytila a svoj pohľad zapichla na svoje nohy..no ťažila ma otázka kde to vlastne som, ako som sa sem dostala. Zdvihla som svoj pohľad ...nabrala všetku odvahu,akú som mala a zahľadela sa do neznámych oči. ,,Môžeš mi povedať ,ako som sa sem dostala a kde to vlastne som?´´ On ma opäť prepálil svojim uhrančivým pohľadom až mnou prešla zimnica,celé moje telo sa zachvelo a on sa na mňa zvláštne pozrel.

Kdo jsi? 01

8. února 2014 v 8:57 | SasuKe & Aki-chan
Píšeme s Aki naší první společnou povídku, bude pro vás asi divný číst to československy, ale to zvládnete. ^^ Bude to si kratší, sami nevíme, co se z toho vyklube. Jinak mám rozbitý ntb tak se mi hodně špatně píše, ale zítra bude nejspíš pokračování yaoi, pokud přinutím lávesnici ještě ke stránce a půl spolupráce. ^^




Na okraji veľko mesta stojí blízko lesa osamelí domček svetlo karamelovej farby. Na prvý pohľad by sa zdalo,že je osamotení keďže je dosť ďaleko od centra. No opak je pravdou. Z lesa sa šíri štebotanie rôznych vtáčikov, ich krásny spev sa ozýva po okolí. Ich krásne melódie sa dostávajú aj do uší mladej ženy,ktorá býva iba pár metrov od živého orchestra. Vo svojej izbe sedí na stoličke za svojim pracovným stolom...jej oči sú ,ako každý deň nalepené na monitore od laptopu. Jej polo dlhé ružové vlasy jej lemujú jej bledú tvár a jej smaragdové kukadla sú sústredené na článok,ktorí sa jej objavil na obrazovke.
 
 

Reklama